Choď na obsah Choď na menu
 


5.KAPITOLA - Katastrofa

16. 3. 2013

 

Nieee!! To je strašné! Ráchel sa rozhodla, že ku mne príde spať a moja mama jej to dovolila! Ale nie! Za iných okolností by som bola rada ale teraz…včera večer mi telefonovala a…Luke sa s ňou rozišiel, kvôli nejakej blondýne a Ráchel má tušenie, že ide o Bellu! Ten Luke je ale hlupák! Prečo nepovedal, že sa s ňou rozchádza kvôli…, čo ja viem? Alebo rovno mohol povedať, že si našiel dievča z ružovými vlasmi. Moment…veď s ňou ani nechodil..alebo áno? Chcela som sa to Rácehl spýtať lenže..keď som ju videla, radšej som ostala ticho. Celý čas mi tu plače a narieka:

„Prečo Rose! Prečo! Nebola som mu dobrá? Ja tu Bellu zabijem! Je mi to jedno! Aj keď pôjdem do väzania! A možno, že ani nie! Nájdem si nejakého dobrého právnika a potom Bella uvidí!“

„Ako to Bella uvidí, keď už bude mŕtva?“ spýtala som sa.

 „To je jedno Rose! Buď už prosím ťa ticho!“ Pfff! Jas a ju tu snažím utěšit a ona…nemám na ňu už nervy. Ona by mala byť ticho! Ach..prosím ťa Bože, ak ma počuješ, zavri Ráchel nejako ústa. Zázrak! Boh vypočul moje prosby a zavolal do izby moju mama, ktorá vďaka svojím vynikajúcim čokoládovím perníkom dokázala Ráchel aspoň na chvíľu utíšiť..alebo utíšila jej brucho? Myslím, že to je jedno..stále mi ide do hlavy jedna vec..čo by sa asi stalo, keby Ráchel vedela, že Bella si myslí, že ona jej prebrala chlapca, pretože s Lukom chodila?

…Po 5 minútach pravdy…

Okej. Myslím, že už nikdy nebudem hovoriť Ráchel pravdu. Keď som jej povedala o Lukovi a Belle, vrieskala, ako šialená. Dokonca do izby vtrhol otec s hasiacim prístrojom. Čo je toto len za svet? :O

…V škole – veľká prestávka – vražedná hádka...

„Ty krava! Už ťa nechcem nikdy vidieť! Takto mi ukradnúť chlapca! To kamarátky medzi sebou nerobia! Vlastne ty už nie si moja kamarátka! A už ani nikdy nebudeš!“

„Ja som ti ho neukradla! Ale aby si vedela, ja nechcem byť kamarátka niekoho, kto ma neprávom obviňuje a pritom nemá ani dôkazy!“ nástojila Ráchel.

„No dovoľ! Je to celkom jasné! Na to ani dôkazy netreba! Ty si začala! Luke bol môj! Aj tak povedal, že nie si jeho typ..“

Ráchel vyzerala ako sopka, ktorá každú chvíľu vybuchne.

„No dovoľ! Nič také Luke určite nepovedal! Veď sa s ním poznám od malička! A navyše to nebolo ani rande! Teda..iba zo začiatku…Luke sa ma potom spýtal, či sním nechcem chodiť a…“

Zrazu som videla iba čierny dym a počula výbuch. Keď sa dym pomaly začal strácať, počula som ako Ráchel a Bella začali kričať.

„Pomóc! Horia mi vlasy!“ zakričala Bella a začala krúžiť okolo lavíc.

„Áááááááá! Aj mne!“ povedala Ráchel a pridala sa k nej. Behali a behali, kričali a my dievčatá sme sa na to iba dívali, jedine Elli dostala v poslednej chvíli rozum a zbehla po hasiaci prístroj. Po chvíli som sa spamätala i ja a pomohla som Elli. Hasili sme všetko, čo nám prišlo do cesty. Než sme sa nazdali, všetky sme sa váľali v bielej pene. Dokonca sa mi zazdalo, že sa Ráchel a Bella zase skamarádili. Keď prišiel do tredy Číčo a keď uvidel, čo sme spravili, skoro omdlel.

„Prepánajána! Čo ste tu dievčatá robili! Mali ste tu iba popratať a nie podpáliť celú školu! Láskavo tu popratajte!“

„Bola to len taká malá nehoda..“ povedala som. Všetky sme sa pozreli na Číča, čo nám ešte povie, ale on iba pokrútil hlavu a zmätene odišiel preč. Vydýchli sme si. Nikto nechcel ostať po škole alebo dostať hocijaký trest. Sadla som si na lavicu a čakala, čo sa bude diať. Nič. Každá jedna z nás pozerala do blba. Nakoniec to ticho prerušila Bella:

„Stále sa na teba hnevám! Ráchel ako si to mohla urobiť!“

„Ale ja som nič neurobila..!“

„Dievčatá, prosím vás, nehádajte sa. Určite sa na to nájde vysvetlenie,“ povedala som, i keď som v to vôbec neverila.

…Po škole v meste…

„Neboj sa Ráchel, ja ti verím,“ povedala som a pokúsila som sa o úsmev.

„Som rada, že mi veríš..ale čo z toho? Ostatné stoja na Bellinej strane,“ odpovedala smutne, „a takto je to vždy. Už ďalej nevládzem!“

„Ani ja. A preto idem ešte do obchodu, kúpiť niečo sladké. Ideš so mnou?“

„Nie…“ Čože? Čo sa to s Ráchel deje? Najradšej by bola, keby som do obchodu chodila každý deň, pretože to znamená, že utratím posledné vreckové na sladkosti, ktoré napokon aj tak zje skoro iba ona.

„Ale..no dobre teda..maj sa…potom ti ešte brnknem. Nezabudni si zapnúť telefón!“ Stála som v strede mesta a sledovala ju ako odchádza. Po 5 minútach som sa nakoniec som si kúpila iba zmzku a vybrala sa domov. Prisahám, že keď nabudúce stretnem toho Luka, poriadne mu vynadám! A myslím to vážne. Samozrejme, Ráchel nesmie byť na blízku, lebo inak by ma zabila. A možno ani nie. Zrazu som niekoho zbadala..ajaj..teraz sa musím nenápadne otočiť a..

„Ahoj Rose!“ Sakra! Ešte toto mi chýbalo. V zúfalosti som sa otočila a pred sebou videla Teda.

 „Prečo mám niekedy pocit, že predo mnou utekáš? Máš so mnou nejaký problém?“

„Ehm..nie..ja len..no vieš...teraz riešim problémy Ráchel..a preto...nemám čas! Ale teraz už vážne! Ponáhľam sa! Maj sa!“ zvrtla som sa na odchod, ale on ma zastavil.

„5 minút ťa predsa nezabije. Chcel som sa opýtať, či by si nechcela niekde zájsť napríklad..“

„Nie,“ povedala som a tvárila sa, že ma to nezaujíma. Už mám toho všetkého dosť! Musím riešiť problémy dievčat a on mi to ešte sťažuje! Za iných okolností by som povedala áno, ale…teraz je teraz…

„Veď si ma ani nenachala dohovoriť. Čo tak v utorok v Sladkom Svete?“

„Mám výtvarnú..“

„V stredu?“

„Už mám program..“

„S kým?“

„Čo je toto? Tajné vypočúvanie, či čo? Ak ide o nejakú vraždu, neurobila som to, jasné? Je to všetko? Ďakujem, idem..“

„Počkaj, teda prepáč nechcel som…okej..kde som skončil?“ Bože! Je tak otravný! Neviem kam tým mieri! Nikam s ním nepôjdem aby bolo jasné!

„Aha! Už viem..a čo v štvrtok?“

„Už niečo mám..“

„Máš ty vôbec jediný voľný deň?“

„Nie, nemám takže ak dovolíš..“

„Vlastne ja mám v štvrtok s Lukom futbal, to je fakt..“ už som to nevydržala. Moja zmrka nejakou náhodou pristála Tedovi na tvári. Tak mu treba! Nemá doliezať.

„Aby si vedel..nikam s tebou nepôjdem. Bohužiaľ, celý týždeň niečo mám. Dúfam, že si to jasne pochopil. Maj sa!“ povedala som a odišla preč. Áno! A mám ho skrku! To ho odnaučí. Teda moment..niežeby som sním nikde nechcela ísť ale...a nie som doňho ani zaľúbená ale...až po chvíli som si uvedomila, čo som spravila. Teraz sa nezbavím pohľadu na dievčatá, ktoré z neho nevedeli spustiť oči. Žeby som vtedy žiarlila? Čo sa to so mnou deje?

 

zmrzlina.jpg

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:))))))))))))))))))))))))))

Adriana,17. 3. 2013 14:43

To je fakt dobreeeeeeeeee napis aj dalsiu prosiiiim :D