Choď na obsah Choď na menu
 


9. KAPITOLA -

 

Otvorila som oči. Príšerne ma bolela hlava. Kde to som? Och preboha a čo to mám na sebe!!! Nemocničné šaty?!?

„Ráchel? Ráchel! Kde ste všetci?“ zvolala som a začala som sebou metať na všetky strany.

„To je v poriadku Rose, si v nemocnici, nemusíš sa báť,“ povedala nejaká žena. Bola to doktorka. Potom som zbadala i mojich rodičov. Sedeli na stoličkách a na tvárach mali vystrašené pohľady.

„Preboha Rose! Nie je ti nič? Nič ťa nebolí?“ spýtala sa mama a objala ma.

„Ja som vedel, že sme ťa  nemali pustiť na tú párty!“ zvolal otec a pridal sa k mame.

„Teraz prosím vás nechajte Rose samú, nech sa ukľudní. Potom sem znova môžete prísť a porozprávať sa s ňou,“ povedala doktorka a už otvárala dvere.

„Toto je protizákonné! Naša dcéra skoro umrela a mi sa s ňou nemôžeme ani porozprávať!“ kričala mama a nahnevane pohadzovala rukami. Cítila som sa trápne. Ona bola trápna! :D

„Poď…neskôr prestúpime na inú nemocnicu, kde dovolia aspoň rozpávať s pacientami,“ povedal mrzuto otec a ťahal mamu preč. Doktorka sa iba usmiala a povedala mi:

„Teraz si odpočiň. Chvíľu ťa možno ešte bude bolieť hlava. Prežila si šok. Ak by si niečo potrebovala krič. Ale nevstávaj! Môže sa ti zakrúť v hlave a…“ Bla, bla, bla, bla, bla. Ako dlho tu bude ešte splietať tie somariny? Potrebujem vedieť, či sa to Lukovi Ráchel podarilo vysvetliť. Och super, už odchádza. Prikývla som hlavou a usmiala som sa. Doktorka na mňa podozrivo pozrela, ale nakoniec odišla. Po 4 minútach som počula zvuky vychádzajúce zo skrine.

„Haló? Je tu niekto?“ spýtala som sa vystrašene. Zrazu sa dvere skrine otvorili a ja som v nich videla schúlenú Ráchel.

„P-preboha Ráchel! Čo ty tu robíš?“ spýtala som sa a doširoka otvorila ústa.

„No, čo asi? Predstav si som na úžasnom skriňovom bále a tancujem s Ferda mravcom!“

Povedala Ráchel a začali si šúchať zadok. Vyzerala komicky. Nemohla som to vydržať a začala sa smiať.

„Pssst!“ pošepla Ráchel a rukou mi chytila ústa, „nesmú vedieť, že tu som! Vieš si představit, čo všetko som kvôli tejto návštěvě musela urobiť? Najskôr som sa 2 hodiny hádala zo sestričkou, nech ma tam pustí, ale ona stále mlela, že teraz ťa môže navštíviť iba rodina. Potom som sa vrátila s prestrojením za tvoju sestru, lenže ten tvůj frajer Ted to na mňa praskol! Potom som sa s ním začala hádaťa skočila na ňho. Prišla ochranka a ja som sa začala brániť. Kopla som jednému ochrankárovi no veď vieš kde…a nakonec som skončila vyhodená před nemocnicou s príkazom, že už tam nesmiem ísť! Nakoniec som sa rozhodla, že sa vyšplhám hore oknom, ale keďže tvoja izba je až na druhom poschodí potrebovala som plán B. Vonku som sa stretla s tvojím bratom, ktorí práve išiel za Emmou, ktorá čírou náhodou pracuje v nemocnici. Povedala som mu a tvojej nehode a  povedala, nech v tvoje izbe otvorí okno a pripúta tam lano. On sa mas pýtal „a na čo?“ A ja na to, že som sa na nete dočítala, že sa rýchlo šíri nejaký noví druh bacilou a trepla som nejaký názov. On iba pokýval hlavou ale urobil to. Potom som sa vyšplhala hore, čo ti poviem, nebolo nič ľahké a musela sa schovať do skrine, lebo akorát vošly do izby tvoji rodičia. No a z toho vyplýva, že onedhlo budeme nemocničné sousedky, protože som si zrejme napichla zadok na ihlu, ktorá bola v skrini!“ A keď to dopovídala začala som sa smiať.

„To nie je vtipné!“ povedala Ráchel naštvane, ale usmiala sa.

„Ale je..inak..Luke ti to už vysvetlil?“ pozrela som na Ráchel spýtavím pohľadom.

„Áno…ale rozišla som sa s ním,“

„Čože?“

„Áno..presne tak. Ako počuješ.

„Takže už nie si našťastnejšie dievča na svete?“

„Ale som! Cestou sem som stretla môjho dávného kamoša z detstva! Zabudla som ti to povedať. Tak ti to poviem ešte raz z celým príbehom, jako som sa sem dostala!“ Ale nie! Chytila som sa za hlavu a snažila sa Ráchel nepočúvať.

…O 65 minút po Ráchelinom rozpávaní…

„Chápeš?“ spýtala sa ma Ráchel nakonec. Ja som kývla hlavou, že hej ale vôbec som nemala šajnu o čom rozprávala. Viem iba to, že Alex má tiež 14, je blond, má modré oči, pekne sa oblieka, má rád hudbu, a miluje futbal to je asi tak všetko. Sedeli som na posteli a premýšľali, čo sa asi zbabre tentokrát.

 

 

-obrazkydd.jpg

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:D :D

May_324,7. 4. 2013 17:21

:D :D :D .D to je dobreeee :D :D daj aj dalsiu :D .D