Choď na obsah Choď na menu
 


2. KAPITOLA - Skvelá novina!

5. 5. 2013

Na poslednú chvíľu sme vtrhli do triedy. Zazvonilo. Aké to šťastie. Posadili sme sa do lavice. Ráchel očividne nezaujímalo, že je hodina lebo miesto učebnice, si z tašky vytiahla ľúbostný list od Alexa, ktorý odišiel na 3 dni preč a dookola si ho čítala. Ešte že ja nedostávam takéto ľúbostné listy, isto by mi z nich preskočilo. Zrazu do v triedy vtrhla učiteľka dejepisu pani Nicolsnová, svoju učebnicu položila na stôl, zobrala do ruky kriedu a na tabuľu začala písať samé nezaujímavé veci. Všetci začali hundrať. Učiteľka sa na nás pozrela vražedným pohľadom a povedala: „Prestaňte toľko hučať a miesto toho do rúk zoberte pero a začnite písať!“ V triede zavládlo hrobové ticho. Pozrela som na dievčatá, ktorým sa to všetko nepáčilo. Dejepis. Na čo sú mi dejiny? Veď predsa existuje Google, no nie? Nebude zo mňa dejepisárka ani nič podobné. Pozrela som sa na učiteľkinú ruku, ktorá sa rýchlo pohybovala sem a tam po tabuli. Na sebe mala akési praveké nohavice a bľúzku. A tie nemocničné topánky! Rýchlo ma odtiaľto dostaňte, než dostanem „Nicolsnovú chrípku!“

….Na hodine s našou triednou…

„Žiaci teraz buďte prosím vás ticho, chcem vám oznámiť vynikajúcu správu!“ povedala naša triedna Fitzeraldová. Všetci zatajili dych. Čo to bude? Chrípkové prázdniny? Riaditeľské voľno? Správa, že sa dnes nebudeme učiť? Vyhodia Nicolsnovú zo školy?

„Takže..do našej školy na 3 mesiace jeden francúzky hľadač talentov..a..poprosil ma, aby som vás nahnala do nejakých vzdelávacích krúžkov, kde by sme zistili, na čo máte talent. Ja som mu povedala, že vy nemáte talent na nič iné, iba na žranie nervy učiteľov, ale keďže on o tom nechcel nič počuť, musíte sa teraz na tie krúžky prihlásiť. JE TO POVINNÉ!“ ukončila učiteľka a ukázala na prázdnu lavicu, na ktorej ležali nejaké papiere. No, ešte toto mi chýbalo. Strápnim sa pred celou triedou…moment…

O môj Bože! Hľadajú aj moderátorku do školských novín! Vždy som verila, že sme si s televíziou súdený! Vou…hm..Bella sa zapísala na modeling, Ráchel na výtvarný krúžok, Mishel na spevácky, Maggie na taneční a Elli? No..to neviem. Nestihla som sa pozrieť, lebo ma prerušila Ráchel: „Počuj Rose! Mám skvelý nápad! No..keďže sa má dnes Alex vrátiť..no veď vieš..mohli by sme niekam zájsť!“ Čože? Robí si srandu?

„Šibe ti Ráchel? Na žiadnu ďalšiu akciu menom „trojité rande", už nikdy v živote nepôjdem! Vieš ako to dopadlo minule! Len cez moju mŕtvolu!“ povedala som rozhodne.

„Ale nie ty trdlo! Myslela som, že by si šla s Tedom a ja s Alexom,“ urobila na mňa psie oči Ráchel.

„Okamžite prestať s tými psími očami! Veď vieš, že im neviem odolať!“ povedala som. Ani teraz to nebolo iné. Zajtra poobede ideme všetci štyria von. Som si istá, že sa táto večera neskončí bez problémov.

….Doma…

Celkom som zabudla! Veď už zajtra začíname s krúžkami a ja ešte neviem, čo si oblečiem! Sakriš!

.…Po 2 hodinách čumení do šatníka…

Som rozhodnutá. Zoberiem si čierne úzke nohavice a slabo hnedé tričko s motýľom, ktoré má široké rukávy. Je to síce jednoduché, ale myslím, že keby som tam prišla v šatách z mäsa alias Lady Gaga, bolo by to ešte horšie. Dúfam, že sa mi tam podarí zapadnúť.

...Piatok…

Prišla som do školy celá nedočkavá. No na môj veru, prvýkrát sa do nej teším ísť! Ak samozrejme nepočítam prvý ročník, vtedy to nebolo až také strašné. Každý sa tešil na to, ako si prvý krát sadne do lavice a keď triedna rozdala naše prvé knihy, všetci sme si mysleli, že škola nie je až taká zlá. Prvý obrázkový šlabikár, prvé známky a to všetko okolo toho. Teraz je to iné.
Všade bolo cítiť napätie. Každý sa pripravoval na svoj výstup. Každý dúfal, že si splní svoj sen. Zrazu sa otvorili dvere s nádpisom „Školské správy“, vyšiel z nich nejaký muž a zakričal: „Rose Carterová a Elizabeth Cyrusová!“ Počula som dobre? Povedal Ellino meno? Prečo? Veď ona sa sem neprihlásila…alebo áno? Elli ku mne podišla a povedala: „Och Rose aj ty si sem? To je skvelé! Budeme v školských správách! No nie je to úžasné?“ Zmohla som sa iba na jedno dlhé:
„Hm…“ Je to naozaj super, ale neverím, že do správ nás vyberú obidve. Je iba JEDNO MIESTO. Takže iba JEDNA Z NÁS sa tam dostane. Pozrela som na Elizabeth. Mala na sebe znakčové modré šaty s čiernom mašľou na boku. Vyzerala úžasne. Elli som mala veľmi rada ale…nebola som odhodlaná ju nechať zvíťaziť. Veľmi nerada by som sa pozerala na to, ako hlási udalosti v školských novinách. Už som sa rozhodla pre…školské noviny. Naše kamarátstvo musí na chvíľu počkať. Dúfam, že som urobila dobre a že to neoľutujem.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.