Choď na obsah Choď na menu
 


16. ČASŤ - Emmin záchranca :)

Prepáčte mi, že som sem už dlho nič nepridala, ale nemala som čas :)

 

 

Emma: Španielsko je ták úžasné! Hneď po príchode do Cartagenu, sme vyšli so sesternicami Liz a Cam von. Ja viem, Harrymu som povedala, že idem za starkým..ale ten bol teraz v nemocnici. Šli sme do nejakého baru, kde bola práve žhavá párty. Otvorili sme dvere a uvideli kopu tancujúcich ľudí užívajúcich si život. Ledva sme si našli miesto. Obidve sesternice si okamžite našli partnerov na parket. Ja som iba sedela a premýšľaľa o našom vzťahu s Harrym. Neviem prečo, ale z ničoho nič som začala pochybovať. "Čo keď si našiel inú?" Och bože! Nemala som ho tam nechať samého! Už som sa mu ani dlho neozvala...zavolám mu teraz. Zobrala som telefón, vytočila číslo a čakala. Nedvíha. Do čerta! Premáhal ma žiaľ, slzy som už mala na krajíčku. Musela som to nejako hodiť za hlavu, tak som do seba liala a liala šapmanské. Než som sa nazdala mala som vypitú celú flašu. Začalo mi byť zle. Už som ani nič nevidela. Nevidela som moje dve sestrenice, bar, nikoho. Mala som pocit, že som niekde v prázdnej čiernej miestnosti sama a nik mi nepomože. Vyšla som z baru. Cesta sa mi zamhmlievala. Začala som nenávidieť svoj život. Myslela som si, že Harry ma podviedol. Veď na čo by mu bola taká hlupaňa ako som ja? Začala som revať, fľaša v ruke. Potácala som sa kade ľahšie. Zrazu ma niekto chytil za ruku. Bol to nejaký muž. Povedal:

"Čav kráska. Neužijeme si trocha?" chytil ma za ruku a pevne stisol. Už mi to bolo jedno. Bolo mi totálne fuk, či skončím znásilnená niekde pod mostom. Ten neznámi "úchylák" ma začal bozkávať. Rukou mi začal rozopínať šaty. Stála som na chodníku bezbranná s rozopnutými šatami, nikoho nikde som nevidela...čakala som na to najhoršie. Potom sa mi už iba zatmelo a uvidela nejakého ďalšieho muža mlátiť toho "úchyláka"...


Zobudila som sa a otvorila oči. Obzerala som sa okolo seba a počula hlas:

"Bré ráno, slečinka. Vyspatá?" "Som mrtva?" povedala som a chytila za hlavu. Niekto sa začal smiať a povedal:

"Nie si totálne opitá a takmer znásilnená. Mark Telo. Presnejšie povedané tvoj zachránca," bol to ten muž, čo ma včera zachránil. Podal mi ruku a ja som ňou jemne zatriasla.

"Teší ma," odpovedala som zdvorilo. "Hm..prepáč, ja.."

"Nemusíš mi nič vysvetľovať...si unavená, potrebuješ si odpočinúť...", povedal a priložil mi svoj prst na ústa. Len som tak sedela a dívala sa do jeho očí. Nádherných hnedých prenikavých očí. Začala som sa k nemu čoraz viac približovať až som cítila jeho dych. Moje pery sa takmer dotýkali jeho. Začala som rýchlo uvažovať. Mám ho pobozkať? Nemám? "Veď Harry si tiež našiel inú", povedala som si a urobila to, čo som nemala. Ale páčilo sa mi to. Vo vzduchu bolo cítiť to, čo som ešte nikdy necítila keď som bola pri Harrymu. VÁŠEŇ.

Ubehli tri dni a ja som úplne zabudla na Harryho. Moje srdce bylo iba pre Marka. Neunúvala som sa mu ani zavolať. Bolo mi to jedno. Už mi bol ukradnutý. Takto to pokračovalo ešte celý týždeň, ale potom ma začalo hrýzť svedomie. 100 zmaškaných hovorov od Harryho. Mám mu zavolať? Sedela som doma na posteli a premýšľaľa. Nie. Ešte nie. Nechám ho chvíľu v strachu.

 

 

59128_547287798626175_1416218083_n.jpg

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.