Choď na obsah Choď na menu
 


5. časť - Šťastie príde vtedy, keď ho najmenej očakávame..

Ketrin:

Už som sa pripravovala na najhoršie keď v tom..som uvidela mojich rodičov! Prisáhám, videla som ich! Stáli vo dverách kúpelne a na tvárach mali ustarostené výrazi..
"M-m-mami? O-oci? Ste to naozaj vy? Alebo sa mi to len sníva?"
"Áno, sme to naozaj my a prišli sme ti pomôcť..je pravda, že máš tak ťažký život a to všetko kvôli mne s ockom..naozaj nás mrzí, že sme ťa museli odpustiť, ale tak si to želal ten hore.." mama sa odmlčala a jemne postrčila otca. Opieral sa o zárubňu dverí a v očiach mal slzy. Na sebe mal bielu košeľu a biele nohavice.
"Zlatko..musíš sa hneď obliecť a ísť do nemocnice..uvidíš, že šťastie príde vtedy, keď ho najmenej budeš očakávať. A to bude už čoskoro. Možno to tak nevyzerá, ale šťastie sa usmeje aj na teba..nájdeš lásku svojho života, kopu milujúcich priateľov a skutočný domov. Teraz vstať a rob, čo sme ti s mamkou nakázali. Dôveruj nám.." povedal otec, chytil mam za ruku a pevne jej ju stisol. Zatvorila som oči. Sníva sa mi? Blúznim? Otvorila som jedno oko a znova som videla mojich rodičov ako sa na mňa usmievajú povzbudzujúcim pohľadom. Znova som zatvorila obidve oči a po dvoch sekundách som ich otvorila.
"Mami? Oci!" kričala som z plných pľúc a snažila sa rýchlo si priložiť uterák na krvácajúcu ranu a znížiť nával červenej krvi. Rýchlo som sa postavila z vane, omotala okolo seba uterák, schmatla kľúče a vybehla z môjho príbytku. Bosá. V tej chvíli mi to však bolo jedno. Bolo mi jedno ako vyzerám a čo si budú o mne ľudia myslieť. Urobila som chybu a chcem sa ju snažiť napraviť.
Utekala som, ako som len vládala. Nesklamem ich. Prežijem a budem žiť znova tak ako predtým. Pretože im dôverujem a som si na stopercent istá, že sa mi to nezdalo.
Keďže nemocnica bola iba o tri bloky ďalej stihla som to včas. Skôr ako som mohla vykrvácať. Lekár povedal, že som stratila veľa krvi a ešte, že som urobila správnu vec, keď som sa rozhodla zachrániť si život.
Keď som vbehla do nemocnice, všetci ľudia sa na mňa pozerali ako na psychopata. Pravda, zrejme som psychopat, pretože som si chcela zobrať život, ktorí mi dali moji rodičia. Nechcela som, aby som ho stratila, len kvôli mojej pokryteckosti. Rýchlo som vtrhla do miestnosti kde práve nejaký lekár vyšetroval pacienta. Chcel ma vyhodiť a povedať mi, že mám počkať, ale keď videl, čo sa mi stalo rýchlo nechal poradie poradím a snažil sa mi pomôcť.
Lekár, ktorý sa mi snažil pomôcť mal asi 25 rokov, bol vysoký, štíhly a volal sa Ryan. Celý čas sa na mňa usmieval a upokojňoval ma. Žeby bol on moja láska života? To nie..veď mal na rukách obrúčku.
"Ako sa volá?" opýtala som sa ho, keď mi starostlivo obväzoval ruku. Nechápavo na mňa pozrel.
"Kto ako sa volá?"
"No veď vaša manželka. Musí byť hrdá, že má doma takého skvelého človeka ako ste vy. Denne zachraňujete ľudom životy," odpovedala som a ukázala na zlatú okrúhlu obrúčku.
"Ah ták..volá sa Anabella..a.. je to moja práca.."
"Robíte túto prácu rád? Koniec, koncov je tu veľa krvi a tak..."
"Áno.." odpovedal potichu Ryan. Potom sme už spolu neprehovorili. Poďakovala som sa za ošetrenie a vyšla z nemocnice. Takže..rozhodne toto nebola moja osudová láska. A ani nikdy nebude. Sklamaná som sa pobrala domov. Teraz budem musieť zaplatiť účty, inak ma vyrazia. Viem, že získať toľko peňazí za dva dni je márne. Toľko nezarobím ani za celý život. Možno by som mohla zobrať moju starú gitaru a niečo zaspievať na ulici. Takto sme to kedysi robievali so Zaynom. Ach, Zayn..daj mi silu a dôvod, prečo by som mala pokračovať v mojom živote...
Zmorená a bez zvyšných síl som prechádzala okolo železničnej stanice, keď v tom mi do oka padol nejaký papier na zemi. Pomaly som k nemu podišla a zodvihla ho. Čože?!? Mama i otec mali asi naozaj pravdu!

 


Šťastie naozaj prichádza vtedy, keď ho najmenej očakávame.

 


Tak, čo si myslíte, že Ketrin nájde?

Upozorňujem vás, že nestačí tieto príbehy čítať, ale odbré by bolo keby ste ich aj okomentovali, aby som vedela, či to vôbec niekto číta... :)

 

 



 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.